|
|
|
Napsal uživatel Azzie
|
|
Neděle, 30 Duben 2006 22:38 |
Výstup na Kriváň na záver sezóny bol dlhodobý nápad Andyho a Toudyho,
takže som sa iba pridal, že nech ma vezú a organizujú,
možem si aj ja raz vychutnať sladké ničnerobenie v aute a nasledovanie
pokynov na výlete.
Už
odchod z Bratislavy bol problematický, Andyho 5 minút bolo tradične 30
a ja som zasa zlyhal vo v zabezpečení záznamového média - spoľahol som
sa nie na zámok na skrini ale na kolegyňu - takže nová DSLR s 1GB
kartou ostala v Bratislave spolu s 1000 mojich nerových zakončení a na
akciu sme mali k dispozícii kompaktných 16MB.
Do miesta prespania, Liptovskej Tepličky sme dorazili v riadnom hracom
čase, nasledovali povinne 2 piva (niektorí chceli viac, ale zakaz je
zákaz) a vstavanie o 5,30. K Trom studničkám sme prišli v poriadku a po
nahodeni výstroje začala sranda. Najskôr Andrej dokázal, ako dôkladne
nepreštudoval mapu, takže sme sa ubrali niekm vprdel, potom sa prepadol
do vody, takže sa musle ísť prezuť. Keď sa vrátil, tak po 5 minútach
šlapania po kolená v snehu usúdili, že bez snežníc to nepôjde, tak išiel
k autu 2 krát. Konečne sme sa rozbehli, išli sme po červenej na Štrbské
, pri Jamskom plese, kde sme mali odhliadnuc od Andyho návratov dobrý
čas, sme sa napojili na modrú smerujúcu na Kriváň s časom 2h. Následny
výstup bol pokojný, pod Malým kriváňom čakalo prvé horšie stúpanie. S
radosťou sme zistili, že poľská skupinka, ktorá išla po zelenej primo
na Kriváň, je už na vrchole, bez akejkoľvek výstroje, pričom my sme tak
v polovici.
Zaznamenali sme aj troch skialpinistov, ktorí si veselo jazdili v žlabe
a šlapali hore, ako na zjazdovke. Nám týmto pádom ostal
neporušený frírajd z Daxnerovho
sedla, do čoho sme sa aj s chuťu
pustili, sneh bol neskutočný, proste superluxus. To sme však ešte
netušili aký bonus príde na záver - podľa pokynov, sme mali prejsť na
konci žľabu po pravom úbočí na zelenú značku, avšak kvôli polomu to
nebolo možné, ostalo iba zjazdiť popri potoku do doliny. Čo znamená 6x
prekročit rozvodnenú, 2m široku bystrinu, spúšťať sa po kosodrevine 5m
zrázom, pomaly a štýlovo padnúť do potoka (Andy), balansovať na
zasnežených kmenočh padnutých stromov a neustále byť po kolená v snehu.
Čistá sranda, prežili sme, cesta dole trvala 2,5 hodiny.
Auto nás čakalo neporušené, avšak po 10 minútach mi došlo, že v
kufri chýba DVD prehrávač Orava, asi nejlacnejšia vec v aute (zostali
nám pípaky, Petzl čelovky, autorádio...). Auto bolo zamknuté, takže
chlapci v Tatrách su na úrovni.
Po 9 hodinách šlapania sa nám cesta do Bratislavy javila ako dosť
samovražedný nápad, tak sme utužili bratstvo s Makom v Tureckej.
Bonusom bol Andyho záchvat ráno po odjazde, ked zistil, že v Tureckej
nechal dekovku za !!!!!6!!!! litrov, takže sa okmažite otočme a ideme
naspäť. Že pôjdeme hodinu dlhšie ho vôbec nesralo, normalne bol
nepríčetný,dával aj ženské hlášky typu :Nemám si čo obliecť v pondelok
do roboty!:......nakoniec všetko dobre dopadlo, flisku je Mako schopný
poslať poštou......
|
|
Kdo tu je
Právě připojeni - hostů: 2
Statistika
Členové : 17
Obsah : 56
Odkazy : 19
Počet zobrazení článků : 291999
|
